10. februára sa v americkom Dolby Theater už po 92-krát konalo najprestížnejšie filmové oceňovanie. Tak ako každý rok, nechýbali vtipné momenty, dojaté poďakovania, historické prvotiny a najmä hviezdna účasť. Ak ste si ich náhodou nestihli alebo nemali kde pozrieť, keďže slovenská televízia výnimočne slávnosť nevysielala naživo, máme pre vás malé zhrnutie.
Tento krát sa k zvyčajnému programu pridalo aj zopár prekvapení, ako napríklad vystúpenie neočakávaného Eminema so svojou piesňou Lose Yourself z filmu 8 Mile, ktorá pred nejakým časom vyhrala kategóriu za nejlepšiu pieseň, či mladá a úspešná Billie Eilish, o ktorej sa síce vedelo, že príde, no nebolo zverejnené aký kúsok zaspieva. Nakoniec sa ukázala počas niekoľko minútovej spomienky na zosnulé osobnosti kinematografie s klasikou od Beatles – Yesterday.
Čo však zaujíma asi všetkých najviac sú mená víťazov a ako dopadol ich konkrétny favorit či favoritka. Hercom v hlavnej úlohe sa stal Joaquin Phoenix za svoj skvelý výkon v psychologickom thrillery Joker, za herečku bola vyhlásená René Zellweger  za postavu Judy. Z vedľajších rolí si výhru prevzali Brad Pitt – Vtedy v Holywoode a Laura Dern – Príbeh Manželstva.
No celkovým vrcholom večera sa stalo odovzdanie hlavnej ceny, ktorá sa teraz zapísala do dejín. Prelomový Parazit sa stal prvým cudzokrajným (teda nie v anglickom jazyku) filmom, ktorý ju získal, a to za celé dlhé obdobie, čo ceremónia existuje. Nominovaných dosiaľ bolo iba 12, čiže už len dostať sa do výberu bola veľká vec. Tento juhokórejský čierny humor si dokopy vyslúžil 4 sošky, vrátane réžie a scenára.
S počtom cien bol za hneď za ním historický vojnový snímok 1917, s 3 premenenými nomináciami. Tento kinematografický skvost si oprávnene privlastnil Oskara za Vizuálne efekty, Kameru a Mixáž zvuku. Najnovším uznaným Animovaným filmom je štvrtá časť obľúbenej Pixar rozprávky, Toy Story 4, Pôvodnou piesňou je I’m Gonna Love Me Again (Znova sa budem mať rád) od Eltona Johna z filmu Rocketman a Pôvodnu hudbu vyhral Joker. Za spomenutie ešte stoj kostými z adaptácie slávnej knihy, Malé ženy a masky z akčnej drámy Bombshell.

Medzi ľuďmi je stále dostatok takých, ktorí radi zavítajú do divadla, opery či múzeá. Samozrejme, nemôžeme vynechať ani krásne galérie. Ľudia, ktorí milujú históriu, literatúru a umenie si takto spríjemňujú svoj voľný čas o niečo častejšie. Ako k tomu vieš žiakov a naše deti?
Hodiny slovenskej alebo svetovej literatúry môžu byť vhodným impulzom k navštíveniu divadelných predstavení. Ak ste z väčšieho mesta, núdzu o divadlá mať nebudete. Stačí, ak zakúpite lístky a svojich žiačikov na predstavenie vezmete. Vyberajte však adekvátne v ich veku a k tomu, čo by ich mohlo zaujímať. Nie všetky totiž môžu byť pre ne zaujímavé a prínosné. Tak isto postupujte aj v prípade vašich ratolestí.
Výtvarná výchova alebo dejiny umenia môžu byť zase vhodné čo sa týka návštevy galérií. Majú tam nádherné obrazy a často si viete na internete aj vyhľadať možnosť zúčastniť sa nejakej výstavy, ktorá sa týka konkrétne umelca alebo danej témy. Okrem iného v galériách často môžete využiť skupinové zľavy, takže vás to vyjde lacnejšie. Okrem príjemného zážitku si deti odnesú i nové poznatky. Môžete si dokonca objednať návštevu spolu so sprievodcom, ktorý vám prezradí aj veci, ktoré by ste sa možno tak ľahko nedozvedeli. To isté platí i v prípade navštívenia múzeí. Okrem historických nájdete napríklad aj prírodovedecké a technické, čo by mohlo zaujímať najmä žiakov, ktorí inklinujú viac k prírodným a technickým vedám.
Ak si trúfate, môžete navštíviť i kaštiele, zámky a hrady. Je to výborný tip na konci každého školského roku. Je to síce o čosi drahšie a časovo náročnejšie, ale ak učíte alebo máte doma staršie deti, hrad alebo zámok by ich mohol zaujímať.
Okrem toho sa každý rok vo väčších mestách ako Bratislava, Banská Bystrica a Košice objavujú podujatia, ktoré majú bezplatný vstup a môžete na ne so svojimi zverencami zavítať. 

Česko a Slovensko sa v roku 1993 vydali svojimi cestami. No okrem faktu, že sme boli niekoľko rokov spoločným a jednotným štátom, nás spája aj udalosť, ktorej 30. výročie si budeme tento mesiac pripomínať. Nežná revolúcia bola začiatkom konca vedúceho postavenia Komunistickej strany v Československu a predznamenala pád totality. Vďaka tomu sú základné ľudské práva a slobody ako sloboda prejavu, vierovyznania a voľného pohybu dnes samozrejmosťou. Mladá generácia si ale nepamätá, čím všetkým si museli prejsť protestujúci študenti a umelci, ktorí protesty iniciovali.

16. november, 1989

Protesty odštartovali v Bratislave, kde skupina 250-300 študentov, zhromaždených na Hodžovom námestí (vtedy Mierové námestie), spievala štátnu a študentskú hymnu. Po príchode príslušníkov Verejnej bezpečnosti sa študenti presunuli cez Námestie SNP na Šafárikovo námestie, kde vtedy sídlilo ministerstvo školstva.
Študenti si uctili pamiatku zastrelenej Daniely Košanovej a okrem školských reforiem požadovali aj zavedenie demokracie a garanciu základných ľudských práv a slobôd.

17. november, 1989

Najväčší deň revolúcie. V Prahe sa zišlo približne 15,000 protestujúcich, vysokoškolských študentov z Česka a Slovenska pri príležitosti 50. výročia smrti Jána Opletala a zatvorenia všetkých univerzít vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava v roku 1939.
Po ukončení oficiálneho programu sa niekoľko tisíc demonštrantov presunulo z Vyšehradu do centra Prahy, kde ich pri budove Národného divadla obkľúčili zložky VB. Práve tu sa zrodilo heslo Máme holé ruce na znak, že demonštranti nie sú nebezpeční a nikomu nechcú ublížiť.
Zložky VB dostali príkaz rozohnať študentov a celá situácia sa strhla do veľkej roztržky. Študenti boli mlátení obuškami, niektorí boli zatknutí. Po bitke sa v médiách a na verejnosti začala šíriť správa, že jeden zo študentov zraneniam podľahol, čo sa neskôr ukázalo ako výmysel (išlo o agenta ŠtB v prestrojení).

18. november, 1989

Správa o údajnej smrti študenta vyvolala obrovský rozruch, aj za hranicami ČSR. Ľudia sa začali búriť, požadovali komplexné vyšetrenie udalosti. Niektoré inštitúcie začali štrajkovať.
19. november, 1989

V Bratislave v sídle Umeleckej besedy slovenskej sa zišli disidenti, herci, spisovatelia a ochrancovia životného prostredia. Tu vzniklo politické hnutie Verejnosť proti násiliu pod vedením Milana Kňažka a Jána Budaja.
V Prahe v ten istý deň vzniklo Občianske fórum na čele s Václavom Havlom. Obe hnutia následne organizovali každý deň protesty až do pádu Komunistickej strany.